Schizandra čínska

Význam a využitie plodov

     Schizandra čínska patrí medzi medzi veľmi významné medicínske rastliny, pričom za týmto účelom je možné používať všetky jej časti, vrátane koreňov. Najväčšie využitie však majú plody, ktoré tvarom i vzhľadom pripomínajú plody červených ríbezlí. Odpradávna využívali jej liečive účinky v mieste jej pôvodného výskytu (Čína, Ďaleký východ, južná časť Sibíri). Vzhľadom na mimoriadne podporné účinky pri liečbe niektorých chorôb súčasného, tzv.„moderného" a často stresujúceho životného štýlu sa schizandre čínskej v celom svete venuje značná pozornosť. Plody schizandry majú tak ako väčšina bobuľovitého ovocia všestranné využitie. O schizandre sa tiež hovorí, ako o ovocí piatich chutí. Plody je možné konzumovať čerstvé i sušené, naložené v liehu, pripraviť z nich lekvár ,šťavu, kompót, čaj aj víno.

Nároky na pôdu a klimatické podmienky

     Schizandra čínska ako popínavá rastlina si vyžaduje podpornú konštrukciu. Je síce svetlomilná, ale neznáša intenzívny slnečný svit. Optimálne sú stanovištia, kde koreňová časť rastliny sa čo najmenej prehrieva a udržuje si primeranú vlhkosť ( v tieni, alebo zakrytá hrubšou vrstvou mulču) a nadzemná časť je dostatočne osvetlená. Korene sú rozložené pomerne plytko pod povrchom pôdy. Vyžaduje si výživné, ľahšie hlinité pôdy s dostatkom humusu a primerane vlhké. Nevhodné sú pôdy, piesčité, vysychavé, ani ílovité a trvale zamokrené. V našich podmienkach je schizandra dostatočne mrazuvzdorná. Kvôli lepšiemu opeleniu odporúčame vysadiť na jedno stanovištie viac rastlín. Je to síce jednodomá rastlina, ktorá má samčie i samičie kvety, ale v niektorých rokoch sa prejavuje značná variabilita v počte samčích a samičích kvetov a opelenie je slabšie.

Výsadbový materiál a výsadba

     Schizandra čínska sa môže rozmnožovať semenom i vegetatívne, ale rastliny získané z vegetatívneho množeniu zakoreňujú plytšie. V podstate sa predávajú sadenice len z vegetatívneho množenia. Menej úrodné pôdy je potrebné už pred výsadbou upraviť dobre vyzretým kompostom alebo maštaľným hnojom do hĺbky 0,4 m a v šírke 0,8- 1 m, prípadne dodať aj priemyselné hnojivá. Rastliny sadíme na vzdialenosť cca 1 m pri pestovaní na drôtenke alebo v okolí múru domu. Ak ich vysadzujeme okolo pergoly, altánku tak k jednotlivým kolom podľa konštrukcie stavby. Vždy im však musíme urobiť opornú konštrukciu, v opačnom prípade sa spomalí rast a rastliny nezarodia. Rastliny so zemným balom je možné vysadzovať po celý rok, ale najlepšie je sadiť ich na jar. Odporúčame použiť dvojročné sadenice a staršie, ktoré aj skoršie zarodia, pretože schizandra začína plodiť pomerne neskoro až v 4-6 roku po vysadení.

Ošetrovanie počas vegetácie

     Po vysadení je potrebné okolie rastlín namulčovať štiepkou alebo kôrou v hrúbke 10 - 15 cm. Následne vybudovať opornú konštrukciu, ak sme to neurobili už pred výsadbou. Výhonky môžeme, ale nemusíme zakrátiť a to 15 - 20 cm nad zemou, vždy nad púčikom. Pokiaľ by rastlina mala viacej výhonkov na začiatok ponecháme len 1 - 3 najsilnejšie, ktoré priviažeme k opore, ostatné odrežeme pri zemi. Neskôr odrezávame už len slabé a poškodené výhonky, ktoré ker príliš zahusťujú ker a konce veľmi slabo vyvinutých výhonkov. Rez je najlepšie robiť na jar v mesiaci marec, apríl, ešte pred rašením. Podľa potreby doplňujeme mulč a odburiňujeme bezprostredné okolie rastlín. Pozor rastliny neokopávame. V prípade veľmi suchého počasia závlažujeme. V našich podmienkach zatiaľ nevyžaduje chemickú ochranu.

Hnojenie a závlaha

     Schizandra je ovocný druh pomerne náročný na úrodnosť pôdy a živiny, ktoré pokiaľ možno dodáme už pri príprave pôdy pod výsadbu. Vtedy do výsadbových jám primiešame vyzretý kompost, dobre rozložený maštaľný hnoj alebo fosforečné a draselné hnojivá ( v pomere 2:1) spolu v dávke 150- 250 gr. v závislosti od úrodnosti pôdy. Následne v treťom a ďaľších rokoch možno dodať každoročne na jar 50 - 100 gr NPK hnojivá na rastlinu. Závlaha je potrebná v suchších obdobiach a pravidelnejšia a výdatnejšia hlavne na južnom Slovensku.

Dozrievanie a zber plodov

     Schizandra čínska vstupuje do obdobia rodivosti pomerne neskoro (4-6 rok po vysadení), pokiaľ nie je pestovaná pri opornej konštrukcii nemusí zarodiť vôbec. V dospelosti môžeme získať každoročne z jednej rastliny 2 až 5 kg plodov. Zrelé bobule v strapci majú červenú farbu a dozrievajú hromadne v mesiacoch august, september.. Plody oberáme hneď po dozretí, pretože prezreté rýchlo strácajú na kvalite.

Choroby a škodcovia

     Schizandra čínska v podmienkach Slovenska netrpí významnými chorobami ani škodcami. Na časti listov sa však v niektorých rokoch objavia škvrny pripomínajúce pleseň, ale chemickú ochranu neodporúčame.