Muchovník jelšolistý - Amelanchier alnifolia Nutt.

     Známa pod angl.názami juneberry, serviceberry, moutain juneberry U nás sa nesprávne nazýva aj aljašská čučoriedka, ale s čučoriedkou nemá nič spoločné pretože patrí do čeľade: ružovité- rosaceae a plodom je cca 7-12 mm veľká guľatá malvica. Môžu sa často zamieňať s plodmi arónie, ktorá však má trpkejšie plody. Plody v strapci dozrievajú nerovnomerne podľa odrody aj druhu. Prednosťou muchovníka je, že dozrieva pomerne skoro, v období júna až prvej dekády júla, vždy pred plodmi čučoriedky chocholíkatej. Zrelé bobule sú červené, červenofialové až modrofialové pripomínajúce plod čučoriedky. Z nutričného hľadiska plody muchovníka v porovnaní s plodmi čučoriedky obsahujú menej účinných látok a často s iným pôsobením na ľudský organizmus a sú tiež menej atraktívnej chuti.

Význam a využitie plodov

     Väčšina pôvodných druhov sa používa v krajinárskych úpravach aj ako úžitkovo okrasné druhy v záhradách ( napr. A. canadensis, A. oblongifolia, A. laevis, A. asiatica, A. ovalis, A. alnifolia, A. cusickii ). Väčšina jedlých muchovníkov a jeho odrôd má pôvod v Severnej Amerike a Kanade. V Európe a aj na Slovensku, najmä na pôdach s vápencovým podkladom od pahorkatín až po nadmorskú výšku 1000 m rastie druh muchovník vajcovitý ( Amelanchier ovalis Med.). Plody muchovníka možno všestranne využiť v čerstvom stave, zmrazovať i spracovať na džemy, sirupy i výrobu vína. Odporúčame ich použiť v zmesi s inými, chuťovo výraznejšími a kyslejšími druhmi ovocia.

Nároky na pôdu a klimatické podmienky

     Amelanchier je mimoriadne adaptabilný druh, ktorý spoľahlivo rastie v rôznych klimatických pásmach. Vyžaduje slnečné až polotienisté stanovištia. V podmienkach Slovenska ho môžeme s úspechom pestovať od nížin až po nadmorskú výšku 1100 m. Spoľahlivo rastie vo všetkých typoch pôdy s výnimkou veľmi ťažkých, ílovitých pôd s nízkym obsahom humusu. Pre vysokú a stabilnú produkciu plodov sú však optimálne stredne ťažké a mierne kyslé pôdy s dostatkom humusu. Pokiaľ sú kríky určené pre produkciu plodov nevysádzame ich do mrazových kotlín, ale skôr na mierne svahy, vyhneme sa tým riziku poškodenia kvetov neskorými jarnými mrazmi.

Výsadbový materiál a výsadba

     Na produkčnú výsadbu je vhodné použiť silnejšie rastliny predpestované v škôlke a s dobre vyvinutým koreňovým systémom,ktoré sú vysoké aspoň 0,40 - 0,50 m. Pozor na to aby rastliny pochádzali z renomovaných škôlok kde je zaručená pravosť odrody a hlavne zdravotný stav, pretože Amelanchier môže byť napádaný spálou ružokvetých ( Erwinia amylovora ), tak ako napr. jablone. Z tohto dôvodu ho neodporúčame vysádzať v oblasti výskytu tejto choroby. Rastliny sú samoopelivé, preto stačí vysadiť jednu odrodu. Optimálny spon výsadby je od 3,5-4,5 m v medziradí a v radoch 1,0-1,8 m , čo závisí od odrody. V záhradke môžeme zvoliť ten užší spon. Pred vlastnou výsadbou je potrebné pozemok zbaviť vytrvalých burín. Rastliny so zemným balom na trvalé stanovištie vysádzame o niečo hlbšie ( max. o 10 cm) ako rástli v škôlke. Po vysadení hlavný letorast zrežeme cca o jednu tretinu aby sme podporili rozkonárenie.

Ošetrovanie počas vegetácie

     Vzhľadom na to, že Amelanchier má koreňový systém rozložený pomerne plytko pod povrchom pôdy neodporúčame ich okopávať. Najvhodnejšie je bezprostredné okolie rastlín udržovať bez burín ručným pletím alebo ihneď po výsadbe namulčovať drvenou, kôrou, príp. štiepkou zo stromov v hrúbke 5-10 cm. Boj proti burinám počas vegetácie je najdôležitejším opatrením hlavne v prvých troch rokoch po vysadení. Významnejšími chorobami ani škodcami totiž netrpí preto chemická ochrana zatiaľ nie je potrebná.

Hnojenie a závlaha

     Pokiaľ je muchovník vysadený na pôdach humóznych, dobre zasobených živinami tak si nevyžaduje hnojenie. Pokiaľ zistíme, že rastliny majú slabé ročné prírastky aj napriek pravidelnému rezu, je potrebné dodať malé množstvo živín. Použijeme nízku dávku NPK hnojív s pomerom živín 1:2:2 ( NPK ). Hnojivo aplikujeme na jar a odporúčame takto hnojiť skôr pôdy piesočnaté s nízkym obsahom humusu. Rastliny sú pomerne odolné voči suchu, závlaha sa odporúča len v južných, teplejších a suchších oblastiach Slovenska. V ostatných častiach Slovenska len v období výskytu veľmi dlhých periód sucha.

Dozrievanie a zber plodov

     Bobule v strapci dozrievajú postupne, ale sú aj druhy a odrody, ktorých bobule dozrievajú hromadnejšie ( napr. A. cusickii ). Aj keď rastliny plodia už v treťom roku po vysadení, plnú rodivosť dosahujú prevážne až po šiestom roku. Úrodnosť v jednotlivých rokoch môže značne kolísať v závislosti od stanovištia, odrody a celkovej úrovne agrotechniky. Úrody sa pohybujú od 1,5-6,5 kg na rastlinu. Zber robíme ručne, striasanie plodov je málo účinné. Plody oberáme postupne tak ako dozrievajú, pokiaľ sú určené na výrobu šťavy necháme ich prezrieť až zmäknú, vtedy sa ľahšie vylisujú a získame viac šťavy.

Choroby a škodcovia

     V podmienkach Slovenska sme doposiaľ nezaznamenali významnejšie choroby muchovníka. Treba však venovať zvýšenú pozornosť výberu a zdravotnej stránke výsadbového materiálu. Jednou z važnejších chorôb, ktorá môže atakovať rastliny muchovníka je bakteriálna spála ružokvetých ( Erwinia amylovora ). Tu sa odporúča letný monitoring porastov a nájdené takto postihnuté rastliny okamžite vykopať a spáliť, následne dezinfikujeme aj použité náradie. Z chorôb, ktorá sa v posledných rokoch na Slovensku značne šíri v ovocných výsadbách je monilióza. Na muchovníku sa môže v niektorých rokoch vyskytnúť monilióza amelanchiera ( Monilina amelancheris ). Výskyt tejto choroby minimalizujeme mechanicky, odstránením všetkých mumifikovaných plodov na rastline i pod ňou, napadnutého lístia i letorastov. Zo škodcov veľmi značné škody spôsobujú v období dozrievania plodov muchovníka vtáky, ktoré mimoriadne obľubujú tento druh ovocia. V našich podmienkach sú to hlavne drozdy a škorce.