Čučoriedka chocholíkatá

Význam a využitie plodov

     Známa aj pod názvami čučoriedka záhradná, veľkoplodá, kanadská, americká a brusnica chocholíkatá. Patrí do radu Vresovcotvaré (Ericales), čeľade Vresovcovité ( Ericaceae), rodu Brusnica (Vaccinium). Ker dorastá až do výšky 2,5m a je to druh pôvodom zo severnej Ameriky.

     Pestovanie čučoriedky chocholíkatej v porovnaní s čučoriedkou obyčajnou(V. myrtillus L.) má celý rad predností:

     Čučoriedka chocholíkatá poskytuje podstatne vyššie a stabilnejšie úrody, má atraktívne, veľmi veľké a chutné plody, ktoré sú určené predovšetkým na konzum v čerstvom stave, zatiaľ čo plody čučoriedky obyčajnej sú určené len na spracovanie. Konzumácia plodov čučoriedok má veľmi pozitívne účinky na ľudský organizmus. Čučoriedky právom zaraďujeme medzi najzdravšie druhy ovocia vo svete. Obsahujú široké spektrum flavonoidov, vitamíny najmä skupiny B a minerálne látky. Pôsobia prečisťujúco a zlepšujú celkový metabolizmus organizmu, patria medzi tzv. nutraceutiká.

Nároky na pôdu a klimatické podmienky

     Rastliny čučoriedky chocholíkatej sú náročné na svetlo a vodu, preto najlepšie rastú a najkvalitnejšie úrody poskytujú na slnečných stanovištiach s dostatkom vlahy. Slnečné počasie a dostatok vlahy je zvlášť potrebné v čase dozrievania a zberu, vtedy je veľkosť i kvalita plodov najvyššia.

     Pre úspešné pestovanie čučoriedky chocholíkatej je potrebné aby vegetačné obdobie trvalo minimálne 150 dní. Na Slovensku je možné jej úspešné pestovanie až po nadmorskú výšku 700 m, kde priemerna ročná teplota je nad 6oC. Rastliny čučoriedky sú dostatočne mrazuvzdorné a znášajú bez poškodenia aj krátkodobý pokles zimných teplôt pod 30 oC, prinášajú však nižšie úrody. Mrazuvzdornosť v značnej miere ovplyvňujú také faktory ako je dĺžka vegetačnej doby, úroveň hnojenia (hlavne dusíkom) počas vegetácie, odroda, výkyvy v priebehu počasia, lokalita, výskyt a výška snehovej pokrývky i celková úroveň agrotechniky. Čučoriedka chocholíkatá má špecifické požiadavky na pôdu. Vyžaduje priepustné, ľahké až stredne ťažké piesočnaté až piesočnatohlinité pôdy s dostatkom humusu a veľmi kyslú pôdnu reakciu. Optimálne pH pôdy je od 3,5 -4,5 (v KCl). Pre jej pestovanie sú vhodné skeletovité a menej úrodné, aj lesné pôdy, nevhodné pre klasickú poľnohospodársku výrobu.

Výsadbový materiál a výsadba

     Pred výsadbou pozemok zbavíme vytrvalých burín. Následne plochu zorieme a vyrovnáme smykovaním, väčší sklon upravíme terasovaním. Pôdu je potrebné pripraviť v dostatočnom časovom predstihu a kvalitne. Orbou alebo rotavátorovaním môžeme zapraviť do pôdy aj maštaľný hnoj, rašelinu, priemyselné hnojivá, príp. iné substráty na úpravu kyslosti a obohatenie pôdy o živiny a organickú hmotu.

     Tesne pred vysadzovaním si vytýčime smer radov, optimálne je v smere sever- juh, a na svahu po vrstevnici. Spon výsadby volíme s ohľadom na spôsob ošetrovania a používanej mechanizácie. Spravidla sa používa spon výsadby 0,8- 1,5 m x 2,5 - 3,5 m. Optimálny termín vysadzovania je skorá jeseň a skorá jar. V tomto období nastáva intenzívny rozvoj koreňového systému, preto rastliny majú dostatok času na adaptáciu a minimalizuje sa presadzovací šok. Čučoriedka chocholíkatá má koreňový systém rozložený plytko pod povrchom pôdy a tomu je potrebné podriadiť hĺbku vysadzovania. Ak je pôda dostatočne uľahnutá rastliny (so zemným balom) sadíme takmer zarovno s pôdou prípadne 30-50 mm hlbšie. Kvalita rastlín, výber vhodných odrôd je veľmi dôležitý faktor, ktorý rozhoduje o efektívnosti investície. Najlepšie je použiť vzrastnejšie aspoň dvojročné sadenice, ktoré rýchlejšie vchádzajú do obdobia rodivosti. Kvety čučoriedky chocholíkatej sú síce samoopelivé, avšak opelenie peľom inej odrody ma za následok zväčšenie bobúľ i celkovej úrody, preto je vhodné zaradiť do výsadby opeľovače, prípadne odrody v radoch striedať.

Ošetrovanie po výsadbe

     Novozaložené výsadby sú v prvých 2-5 rokoch mimoriadne citlivé na zaburinenie. Bez burín udržujeme bezprostredné okolie rastlín v šírke cca 1m, medziradie zvyčajne zatrávnime. Zatrávnenie medziradia je nevyhnutné na svahoch ohrozených eróziou. Proti burinám v radoch je možné použiť aj netkanú čiernu textíliu alebo mulč z ihličnatých drevín (štiepka, piliny, drvená kôra) v hrúbke cca 50- 70 mm, ktoré podľa potreby (spravidla raz za tri roky) dopĺňame. Mulčovanie je veľmi účinný prostriedok v boji proti burinám. Mulč udržuje priaznivé vlhkostné i teplotné pomery v pôde, obohacuje ju o organickú hmotu a v zimnom období znižuje premŕzanie pôdy.

Vodný režim a hnojenie

      Čučoriedka chocholíkatá je veľmi náročná na vlahu a jej rovnomerné rozdelenie, ale neznáša zamokrenie. Plochy, ktoré sú príležitostne zaplavované, nie sú vhodné pre jej pestovanie. Napr aj vo vlhkých podmienkach Oravy, kde je 500-550mm zrážok za veget. obdobie je potrebné zavlažovať, predovšetkým v období zberu. V suchšich oblastiach, kde je potreba vody podstatnevyššia je dôležitá aj jej kvalita. Čím je voda mäkšia a má nižší obsah solí tým je vhodnejšia na závlahu.

     Brusnica chocholíkatá patrí k ovocným druhom menej náročným na živiny,ale dôležitá je aj forma použitého hnojiva. Fosfor dodávame v superfosfátoch a dusík draslík v síranovej forme. V prvých troch rokoch po vysadení orientačne aplikujeme spravidla 15-20 kg dusíka 10 kg fosforu a 15-20 kg draslíka v č.ž. ha-1 (v čistých živinách na hektár). V ďaľších rokoch 30 kg N, 10 kg p a 30 kg K č.ž. ha-1 príp. i viac. Optimalizáciu potrieb hnojenia presnejšie stanovíme rozborom pôdy alebo analýzou listov. Dávky dusíka zvýšime o jednu tretinu v roku mulčovania, na humóznych pôdach dávky dusíka primerane znižujeme.

Dozrievanie a zber plodov

      V nadmorskej výške 600-700m obdobie kvitnutia nastáva spravidla v tretej dekáde mája až začiatkom júna. Dozrievanie a zber plodov nastáva o 50 až 75 dní po kvitnutí v závislosti od odrody a poveternostných podmienok. Hlavným obdobím zberu (600-700m.n.m.) je august a prvá polovica septembra. Vzhľadom na to, že bobule v strapci dozrievajú postupne je určenie optimálneho termínu zberu obtiažnejšie a vyžaduje si preto určitú skúsenosť. Prvým charakteristickým znakom dozrievania je zmena zelenej farby bobule na modrofialovú. Plnú zrelosť, modrú farbu a charakteristickú chuť však táto bobuľa dosiahne o 4 až 7 dní, v prípade chladného počasia i neskôr. Zber plodov preto robíme s odstupom 7 až 15 dní v závislosti od počasia. Prvé zbery poskytujú najväčšie a najkvalitnejšie plody.

     Prvú významnejšiu úrodu dosahujú kry v treťom roku po vysadení, v priemere 0,5 až 1 kg. V období plnej rodivosti (šiesty až ôsmy rok po vysadení) úroda z kríka môže dosiahnuť až 7 kg, ale priemerné úrody sa pohybujú od 3-4,5 kg, v závislosti od odrody.

Choroby a škodcovia

     Čučoriedka chocholíkatá v týchto podmienkach netrpí významnejšími chorobami. Bol zaznamenaný výskyt hubovitých chorôb konárov (Godronia kassandrae). Nevyzreté (nelignifikované) výhonky, vo vlhších obdobiach aj plody boli slabo atakované hubou (Botrytis cinerea).

      Zo škodcov zle oplotené výsadby ohrozuje ohryzom výhonkov a kvetných púčikov vysoká zver a zajace. V období dozrievania sú značným problémom vtáky živiace sa bobuľovitým ovocím hlavne drozd čvíkotavý (Turdus pilaris), menej drozd čierny. Menšie škody na úrode môže spôsobiť aj jazvec (Meles meles), zanedbateľné kuna lesná a osy. V mimovegetačnom období koreňový systém rastlín atakujú myši a hryzec vodný.