Vinič hroznorodý

Význam a využitie plodov

     Plody viniča patria medzi tradičné, veľmi zdravé a chutné druhy ovocia, ktoré môžeme konzumovať čerstvé, sušené (hrozienka) a spracované vo forme štiav ale hlavne na výrobu vína. Z nutričného hľadiska obsahujú značné množstvo cukrov (cez 20 % hlavne glukózu a fruktózu), organických kyselín(0,5-1,4 %), pektínových látok (0,3-1,0 %). Z minerálnych látok je to hlavne draslík, horčík, vápnik a železo, z vitamínov A,B,C a flavonoidy, ktorých vyššie zastúpenie je v tmavších odrodách. Veľmi priaznivé, liečivé účinky má aj pravidelná, ale striedma konzumácia muštu a vína vyrobeného z hrozna, hlavne na kardiovaskulárny systém človeka. Konzumácia plodov celkovo zlepšuje a posilňuje imunitný systém človeka.

Nároky na pôdu a klimatické podmienky

      Vinič hroznorodý, znáša rôzne druhy a typy pôd a pretože v týchto chladnejších oblastiach sú pôdy chudobnejšie a plytšie, obohatíme ich o humus dodaním dobre rozloženého maštaľného hnoja s následným hlbším zarýľovaním a premiešaním s okolitou pôdou. Optimálne pre rast a vývoj viniča v týchto okrajových, chladnejších polohách sú pôdy štruktúrne, skôr ľahšie, záhrevné, s dostatkom humusu a s mierne kyslou až neutrálnou pôdnou reakciou (pH 6,5-7,0). Americké odrody a hybridy viniča znášajú aj kyslejšie pôdy ( pH 5 až 6). Často sa pod výsadbu viniča používajú skeletovité pôdy, nevhodné na iné plodiny a aj chudobnejšie na živiny, preto treba vylepšiť tieto pôdy v rôznej miere o organickú hmotu i živiny. Pretože sa jedna o plodinu, ktorá vyžaduje pre svoj úspešný vývoj plné slnko a teplejšie polohy, vyberáme jej slnečné stanovištia a južné až juhozápadné svahy, dobre chránené od studených severných vetrov. Taktiež pre spoľahlivé dozretie a silnejšie mrazy, vyberáme odrody s krátkym vegetačným obdobím a dostatočne mrazuvzdorné. Vyhýbame sa pokiaľ možno pestovaniu viniča v mrazových kotlinách, kde je vyšší pokles teplôt a dlhšie hmly, čo nepraje dobrému dozrievaniu dreva i bobúľ.

Výsadbový materiál a výsadba

      Vinič hroznorodý sa snažíme spravidla vysadzovať na jar, alebo na jeseň, záleží či je materiál prostokorenný, pretože z kontajnerov ho môžeme vysadzovať počas celého roka. Spon vysadzovania je 1-1,2 m v rade a 2,0-2,5 m v medziradí, v závislosti na sile rastu, odrode a účelu pestovania, pre silnejšie rastúce odrody potrebujeme medziradie aj širšie do 3,0 m. Sadíme ho hlbšie, preto pomerne dobre znáša sucho a nepotrebuje závlahu. Pokiaľ ideme vysadzovať vinič, v týchto podhorských a horských oblastiach, kde sú plytšie i chudobnejšie pôdy potrebujeme starostlivo pripraviť pôdu. Na úpravu pôdy je najlepšie použiť vyzretý mašt. Hnoj alebo kompost, ktorý v miešame do vykopaných jamiek. Môžeme použiť aj na spodok vykopanej jamy, kde navrstvíme 5-8 cm klasickej zeminy a vysádzame. Prostokorenný materiál pred samotnou výsadbou odporúčame namočiť do vody na 8 hod. a potom vysadiť do ripravenej pôdy. Sadíme hlboko, zarovno s miestom štepenia tak, že zo zeme trčí len 5 cm nad miestom očkovania a zeminu pritlačíme ku rastline. Pokiaľ sadíme na jeseň tak miesto výsadby, to čo trčí nad zemou, neskoro v jeseni pred príchodom silnejších mrazov nakopcujeme zeminou, pilinami príp. zakryjeme čečinou aby sme zabránili premrzaniu očiek na ušľachtilej (štepenej) časti viniča. Na jar, po uplnutí silnejších mrazov, miesto nakopcovania rozhrnieme a zakrátime tento drevnatý jednoročný výhonok na 2 až 3 očká. Režeme skoro na jar, pretože neskorší rez má za následok, slabé zaschnutie rany a z reznej časti následne vytekajú živiny ( ľudovo sa tomu hovorí, že vinič slzí).

Ošetrovanie počas vegetácie

      Po vysadení je potrebné mať pozemok oplotený, pokiaľ by sme chceli pestovať vinič vo väčšom rozsahu tak aj vybudovanie opornej konštrukcie. V prvom roku po vysadení nám postačia oporné koly a cieľom je podpora rastu nadzemnej i podzemnej časti ( koreňový systém). Z očiek (púčikov) začnú prerastať výhonky, z ktorých v prvom roku po vysadení ponecháme dva najsilnejšie, ostatné odstránime pri zemi. Postupne ako rastú ich priväzujeme k opore a už neodstraňujeme ani bočný obrast, pretože cieľom je mať čo najväčšiu asimilačnú plochu potrebnú na dopestovanie silnýchvýhonkov. Okolie rastlín odburiňujeme podľa potreby ručne a ostatnú plochu držíme nakrátko prekášaním zatrávneného medziradia. Rastliny viniča ošetrujeme fungicídmi, proti hubovým chorobám. Počet zásahov volíme podľa citlivosti pestovaných odrôd i priebehu počasia v danej sezóne. V máji a júni prihnojíme dusíkom a ostatné živiny je lepšie dodať už pri výsadzovaní a predvýsadbovej príprave. Ak bol dodaný maštaľný hnoj pri vysadzovaní, tak už dusíkom v prvom roku vôbec nehnojíme. Veľmi dôležité je odstrániť prerastajúce korene zo štepenej časti do zeme, pretože by to malo za následok odvrhnutie štepenej časti od podpníka čo je nežiadúce. V polovici augusta je potrebné zaštipnúť vrcholky výhonkov s cieľom zakončenia jeho rastu a dobrého zdrevnatenia výhonkov do príchodu zimy. Nakoniec v novembri pred príchodom silnejších mrazov nakopcujeme zdrevnatelú časť výhonkov do výšky 30 cm aby sme chránili púčiky pred premrzaním v zime, príp. zakryjeme čečinou, ale pôda je lepšia, lebo chráni púčiky pred hrabošmi, ktoré by ich mohli poškodiť.


Rez v druhom roku

     V druhom roku po vysadení vinič skoro na jar odkryjeme a upravujeme podľa potreby rezom. Vinič možno formovať tromi spôsobmi: - prvý spôsob je že najslabšie kry viniča, ( výhonky dosiahli výšku len niekoľko cm a hrúbku 3-4 mm) rezom upravíme tak, že hrubší výhonok skrátime na dva púčiky a slabší len na jeden púčik, pokiaľ sú rovnakej hrúbky tak na 1 až 2 púčiky oba, pričom ponecháme čapík dlhý 1-1,5 cm. Reže sa šikmo, tak aby šťava vytekajúca z reznej rany nezalievala púčik. Keď vyrastajúci zelený výhonok dosiahne výšku 15 cm robíme výber (selekciu) kde na silne rastúcom kríku viniča ponecháme tri výhonky, na stredne rastúcom dva výhonky, pričom ten tretí, slabší skracujeme za 5-6 listom a ponechávame ako rezervný pre prípad, žeby sa niektorý vylomil či poškodil. Slabé kry sa režú na jeden výhonok, s tým, že druhý, slabší z výhonkov sa skráti za 5-6 listom. – druhý spôsob je určený pre silnejšie kry viniča, ktoré majú najmenej jeden vyrastený letorast nad 1 m v hrúbke min. 6 mm. Tu môžeme vyformovať už v druhom roku jeden alebo dva pníky podľa potreby tesne nad výškou prvého vodiaceho drôtu, to znamená, že už musí byť drôtenka urobená, alebo iná oporná konštrukcia. Tam ho priviažeme k opornému kolu i k drôtenke. Bočné púčiky odstraňujeme a ponecháme len vrchné 2-4 ( podľa kondície kra) vyrastajúce nad miestom drôtenky. V podhorských a horských oblastiach volíme jednoduchý typ konštrukcie, kde v prípade potreby môžeme ker ľahko ohnúť k zemi na jeseň a prikryť čečinou a tak ho chrániť pred poškodením zimnými mrazmi. – tretí spôsob sa týka tých najsilnejšie rastúcich krov, ktorých výhonky už v druhom roku dorástli na výšku 2-3 metre a vo výške 1,5 m dosiahli hrúbku 6 mm. Na týchto kroch už môžeme vyformovať rezom nielen pníky, ale aj rodiace drevo. Zrežeme ho v tom prípade na výšku 1,2-1,5 m a priväzujeme ho ku opornému kolu i prvému vodiacemu drôtu na drôtenke vo vodorovnej polohe. Počas vegetácie sa následne odstraňujú zvyšné púčiky a ponechá sa len 3-6 výhonkov vyrastajúcich z hlavného ramena upevneného na drôtenke. Z tých sa vylamujú všetky bočné, ešte nezdrevnatelé výhonky vtedy, keď dosahujú dĺžku 5-7 cm, tak aby sa nepoškodili už vznikajúce zimné púčiky. Samozrejme, že počas vegetácie robíme postreky fungicídmi proti hubovým chorobám tak ako v prvom roku a odstraňujeme burinu z okolia krov. V máji až júni prihnojíme dusíkom vo forme síranu amónneho v dávke do 30 gramov na ker. V polovici augusta znova skracujeme vrcholky letorastov aby sme zabrzdili rast a podporili vyzrievanie dreva. Je potrebné znova nakopcovať okolie krov do výšky 30 cm a odporúčame aj zakrytie celých krov čečinou aby sme zabránili ich poškodeniu zimnými mrazmi. Staršie kry už potom lepšie znášajú zimné mrazy ako tieto mladšie a je to značne závisle od výberu mrazuvzdornej odrody.

Rez v ďaľších rokoch

      Vinič vyžaduje pravidelný, každoročný rez, pretože rýchlo stárne a poskytuje drobné, podradné ovocie. Rez vždy vedieme tak aby vytekajúce šťavy z reznej rany nezalievali púčik, to jest mierne šikmo na púčik a vo výške 1 až 1,5 cm nad púčikom. Spôsob rezu závisí hlavne od odrody, klimatických podmienok i intenzity pestovani a hnojenia. Podľa dĺžky ponechaných púčikov na výhonku poznáme tieto druhy rezu: krátky, kde ponecháme 1 až 4 púčiky, stredný, ponecháme 5 až 8 púčikov a dlhý, ponecháme 9 až 15 púčikov. Tento stredný a hlavne dlhý rez je najviac používaný pre viacero odrôd a mohol by byť vhodný aj pre drsnejšie klimatické podmienky Slovenska. Väčšina odrôd totiž vyžaduje stredný a dlhý rez, ktorým vlastne upravujeme pravidelnosť úrod, rodivosť viniča i kvalitu dozrievania bobúľ. Pri dlhom reze je spravidla dosahovaná aj najvyššia úroda veľmi kvalitných bobúľ, pretože strapce sú nasadené v hornej časti plodonosného dreva t.j. medzi 6 a 12 pukom.

Formovanie (vedenie) krov viniča

      V závislosti od spôsobu vedenia krov viniča rozlišujeme nízke vedenie ( do 0,4 m), stredné (0,4 – 0,8 m) a vysoké (nad 0,8 m). Pre nás bude najzaujímavejší spôsob nízkeho a stredného vedenia krov viniča, pretože sa lepšie zabezpečí protimrazová ochrana krov v zime. Tento nízky spôsob vedenia má opodstanenie na pôdach menej úrodných a v chladnejších polohách so silnejšími zimnými mrazmi. Výhody nízkeho vedenia: lepšia ochrana krov pred zimnými mrazmi (snehová pokrývka, čečina, slama), lepšie využitie tepla naakumulovaného v pôde, rýchlejšie dozrievanie plodov i vyššie využitie živín z jednotky plochy. Nevýhody: horší zdravotný stav krov vplyvom zhoršenej výmeny vzduchu i horšie svetelné podmienky vplyvom zahustenia a vzájomného zatienenia krov, silnejší - bujnejší rast i potreba viacnásobného rezu v období vegetácie i znečistenia plodov zeminou vplyvom intenzívnych zrážok i mechanizovaných prác. Stredné vedenie ( 0,4-0,8 m) čiastočne odstraňuje nevýhody nízkeho vedenia a je druhý najodporúčanejší spôsob formovania viniča v drsnejších polohách.

Hnojenie a závlaha

      Hoci vinič môžeme pestovať v rôznych typoch pôd , v horských oblastiach pokiaľ možno vyberáme pôdy úrodnejšie, štruktúrnejšie, záhrevné s dostatkom humusu, a na slnečných, pred severným vetrom chránených stanovištiach. Odporúča sa všetky opatrenia na obohatenie pôdy humusom a živinami robiť pred vysadením. Ide hlavne o úpravu kyslosti, zaoranie či zarýľovanie maštaľného hnoja a zásobné hnojenie fosforom a draslíkom. Na väčšej výmere je už treba robiť analýzu pôdy na obsah živín a kyslosť pôdy . Vinič v plnej rodivosti (4-5 rok.) odčerpáva značné množstvo živín, preto je potrebne ich pravidelne dodať do pôdy. Po zaoraní mašt. hnoja nie je potrebné prvé dva roky po vysadení hnojiť priemyselnými hnojivami. Neskoršie opatrne hnojíme hlavne dusíkom, kde je lepšie použiť hnojivá liadkové s obsahom vápnika či horčíka, môžeme použiť aj iné, komplexné s vyšším obsahom draslíka, tak aby sme nezvyšovali kyslosť pôdy. Tieto hnojiva dodáme na jar v období mája maximálne do polovice júna. Dôležité je vinič neprehnojiť dusíkom, nakoľko potom bujne rastie, je náchylný na choroby počas vegetácie a pred zimou zle vyzrieva drevo čo následne môže zvýšiť namŕzanie krov v zime. Dusíkom hnojíme v treťom a ďaľších rokoch po vysadení v dávke do 50 kg na hektár. Draslík a fosfor možno dodávať do pôdy aj v inom období, len dôležitá je forma draselného hnojiva. Draslík dodáme v sírane draselnom, v žiadnom prípade nepoužívame draselnú soľ. Draslík podporuje kvalitu bobúľ i lepšie vyzrievanie dreva a tým zvyšuje aj jeho mrazuvzdornosť. Nehnojíme plošne, ale príslušné dávky hnojiva dodáme priamo do okolia krov. Vinič vzhľadom na to, že sa hlbšie sadí i hlbšie zakoreňuje v týchto podmienkach nepotrebuje závlahu. Práve naopak vyššie zrážky v období vegetácie, hlavne pred zberom, spôsobujú zvýšenú chorobnosť listov, zahnívanie bobúľ v strapcoch i zlé vyzrievanie dreva na jeseň.

Dozrievanie a zber plodov

Vinič ako typická plodina teplejších oblastí Slovenska, potrebuje na svoj rast dostatok tepla i slnečného svitu. Preto v horských a podhorských oblastiach vysádzame odrody s krátkym vegetačným obdobím a dostatočne mrazuvzdorné. Aj tie vysadzujeme na južné, chránené stanovištia, do závetria vyšších budov stien, ktoré dobre akumulujú teplo aby sme zvýšili tepelný pôžitok a tým skoršie dozrievanie bobúľ. Vinič oberáme v období, keď už dosiahol svoju typickú odrodovú farbu, cukornatosť i vôňu. V týchto podmienkach, hlavne v chladnejších rokoch nemusí dosiahnuť patričnú kvalitu a preto strapce ponechávame na kroch čo najdlhšie, aj keď sú už slabšie mrazy, aby sme zvýšili obsah cukru v plodoch. Hlavne odrody na výrobu vína to potrebujú.

Choroby a škodcovia

      Vinič je značne náchylný na choroby, najmä múčnatku, hlavne formy ( Vitis vinifera). Hybridy a odrody, ktoré vznikli medzidruhovým krížením sú už menej náchylné na tieto choroby, čo je väčšina týchto mrazuvzdornejších odrôd. Rozvoj múčnatky (Plasmopara viticola ) podporuje teplé a vlhké počasie počas vegetacie, preto postreky proti hubovým chorobám sú občas potrebné. Najvážnejšie škody na bobuliach v čase dozrievania v týchto vlhkých oblastiach môže spôsobovať pleseň sivá (Botrytis cinerea). Väčšina medzidruhových krížencov je na túto chorobu menej citlivá, teda viacmenej odolnejšia ako typické odrody vzniknuté krížením vitis vinifera. Spomenuli sme len najvážnejšie choroby viniča, s ktorými môžeme prísť do styku každoročne a sú významné z hľadiska ohrozenia úrody. Zo škodcov by sa mohli v suchšom období vo zvýšenej miere objaviť roztoče ( Panonynchus ulmi, Tetranynchus urticae) hlavne na listoch viniča lokalizovaných na suchších miestach, v skleníkoch, fóliovníkoch, blízkosti skleníkov, budov, kamenných múrikov a stien. Hlavne v teplejších oblastiach, sa môže vyskytnúť na viniči aj fyloxéra (Viteus vitifolii syn. Phylloxera vastratrix). Atakuje najviac pôvodné odrody viniča pravokorenné, neštepené na odolných podpníkoch. Táto choroba sa nevyskytuje na viniči pestovanom v ľahkých piesočnatých pôdach, ale môže sa objaviť v menšej miere aj v týchto netypických oblastiach pestovania viniča. Existujú už odrody, ktoré sú odolné voči fyloxére. Zo škodcov v období zrenia treba spomenúť vtáky živiace sa ovocnými bobuľami ako sú škorce a drozdy. Tie môžu v značnej miere, až úplne poškodiť úrodu bobúľ. Ochranná sieť je preto nevyhnutná.