Brusnica pravá

 Význam a využitie plodov

     Plody brusnice pravej ( Vaccinium vitis-idaea ) sú obľúbené v celej Európe pre svoju špecifickú chuť a liečivé účinky. V ľudovom liečiteľstve sa používali už odpradávna. Z minerálnych látok je v plodoch najviac zastúpený draslík, menej vápnik, horčík a fosfor. Obsahujú cukry, provitamín A, vitamín C, farbivá ( flavonoidy, antokyány), triesloviny, organické kyseliny a glykozidy. Pôsobia dezinfekčne a protizápalovo, hlavne na močové ústrojenstvo. Používajú sa ako podporný prostriedok pri liečbe cukrovky a reumatizmu. Pre vyšší obsah kyseliny šťavelovej sa neodporúča zvýšená konzumácia plodov brusnice ľuďom náchylným na tvorbu obličkových kameňov.

     Vyšší obsah kyselín v plodoch, najmä kyseliny benzoovej,( prírodna konzervačná látka) je zárukou dobrej trvanlivosti čerstvých i spracovaných plodov. Môžeme ich použiť na výrobu džemov, džúsov, sirupov , vína a kompótov. Sú výbornou prílohou k jedlám z diviny, hydiny a syra. Vhodné sú na prípravu brusnicových omáčok (.cranberry sauce), ako náhrada sa u nás používali aj plody červených ríbezlí. Spracovať ich možno sušením i mrazením a použiť do rôznych pečivárskych výrobkov.

Nároky na pôdu a klimatické podmienky

     Pôvodné, prírodne porasty brusnice pravej sa na Slovensku vyskytujú na chudobných, veľmi kyslých piesočnatých, piesočnatohlinitých a rašelinových pôdach a to od nížin až po najvyššie horské polohy.

     V súčasnosti už existuje veľa šľachtených odrôd, ktoré sú podstatne produktívnejšie ako pôvodné formy. Je možné ich za určitých podmienok pestovať aj v záhradkách ako úžitkovookrasné, pokrývne vždyzelené rastliny. Väčšina odrôd dorastá do výšky 0,30 m.

     Vyšľachtené odrody majú podobné požiadavky na kyslosť pôdy ( pH 3,5 - 4,5/v KCl), ako pôvodné formy a vyžadujú slnečné stanovištia. Dokážu rásť aj v polotieni a tieni , ale menej alebo vôbec neplodia. Prevážna časť pôd v našich záhradkách nie je na ich pestovanie vhodná, preto je potrebne upraviť najmä kyslosť a ťažšie ílovité pôdy vyľahčiť. Keďže sú to rastliny s plytkou koreňovou sústavou, postačí úprava kyslosti pôdy do hĺbky 0,20 - 0,30 m. Vhodný substrát si pripravíme nasledujúcim spôsobom: zmiešame 1 až 4 diely hrubozrného kremičitého piesku a 1 diel čistej vrchoviskovej ( rašelinníkovej) rašeliny. Môžeme použiť aj hotové substráty určené pre vresoviskové rastliny, čučoriedky a rododendróny. Čistá rašelina je tiež vhodná, ale pri preschnutí zle prijíma vodu (rastliny môžu trpieť suchom). Ťažšie a kyslé pôdy môžeme vyľahčovať pridaním pilín a posekanej kôry z ihličnatých drevín, ktoré zapravíme do požadovanej hĺbky rotavátorom, rýľom alebo motykou.

Výsadbový materiál a výsadba

     Na výsadzanie možno použiť už jednoročné rastliny (sadenice),ktoré sa dodávajú v sadbovačoch zvyčajne s objemom do 1,0 litra. Takéto rastliny sú už dobre zakorenené a niektoré už môžu mať kvety či plody, vzhľadom na to, že brusnica pravá má odrody jedenkrát i dvakrát kvitnúce za vegetáciu. Rastliny možno vysádzať počas celého roka, ale najlepším obdobím na vysádzanie je jar a jeseň. Vysádzame ich v spone 0,30 - 0,45m x 0,30 - 045 m, ak chceme zapojenú výsadbu, napr.v skalke alebo na záhone ( zelený koberec), prípadne v radoch, kde spon výsadby je 0,8 - 1,5 m x 0,30 - 0,45 m. Veľmi dôležité je pred vysádzaním odstrániť z pozemku vytrvalé buriny ( napr. pýr plazivý, prasličku, štiavy).

     Odrody brusnice pravej, ktoré rodia dvakrát ročne, kvôli spoľahlivému dozretiu plodov možno vysádzať od nížin až po nadmorskú výšku 750 m, jedenkrát rodiace aj vyššie (do 1000-1200 m.n.m.).

Ošetrovanie počas vegetácie

     Rastliny brusnice citlivo reagujú na zaburinenie, preto boj proti burinám je dôležitým opatrením počas celého roka. Brusnica má plytkú koreňovú sústavu, do okolia sa rozširuje podzemkami ( rizómami) podobne ako pýr plazivý, preto ju neokopávame (dôležité pri pestovaní na záhone alebo v skalke), ale burinu odstránime ručne vytrhnutím. Ak ich pestujeme v radoch, medziradie nezatrávňujeme, ale udržujeme bez burín plečkovaním alebo okopávaním. Najlepšie v boji proti burinám sa osvedčilo nastielanie ( mulčovanie) okolia rastlín drvenou kôrou, štiepkou a pilinami z ihličnatých drevín príp.aj ihličím a lesnou hrabankou. Nastielanie zabezpečuje rastlinám rovnomernú vlhkosť a znižuje straty vody z pôdy vyparovaním. Nastielané rastliny brusnice v zime, najmä v predjarnom období, menej poškodzuje striedavé zamŕzanie a rozmŕzanie pôdy, ktoré spôsobuje trhanie podzemkov a vyťahovanie rastlín na povrch pôdy. Použitie herbicídov na boj proti burinám v porastoch brusníc je dosť problematické a neodporúčame ho.

     Rastliny brusnice si nevyžadujú každoročný rez, rezom odstraňujeme len polámané a odumreté časti rastlín. Veľmi poškodené rastliny chorobou spôsobujúcou opad listov, môžeme zavčasu na jar zrezať tesne nad zemou.

Hnojenie a závlaha

     Brusnica nie je náročná na hnojenie a spoľahlivo rastie a prináša úrodu aj bez hnojenia. Dôležitý je dostatok organickej hmoty v pôde ( rašeliny, kôrovia, pilín, lesnej hrabanky ), ktorej rozkladom sa uvoľňujú živiny potrebné pre rastliny. Rastliny sú mimoriadne citlivé na prehnojenie. V roku aplikácie pilín do pôdy ( iba z ihličnatých drevín) je dobré pridať trochu dusíkatého hnojiva (na podporu rozkladu) vo forme síranu amonného( max. 20 gramov na 1 m2 ) alebo močoviny ( do10 gramov na 1 m2 ).

     Brusnica pravá je menej náročná na vodu ako čučoriedka chocholíkatá. V severnejších vlhších oblastiach Slovenska ( Orava,Kysuce,Liptov, Spiš) je potreba zavlažovania rastlín minimálna a potrebná len počas dlhších periód bez dažďov ( 10 - 15 dní). V suchších regiónoch stúpa potreba rastlín na vodu a jej rovnomerné rozdelenie, pričom dôležitá je aj kvalita vody používanej na polievanie. Mäkká voda, s nízkym obsahom solí a dažďová voda sú najvhodnejšie na závlahu brusnice pravej.

Dozrievanie a zber plodov

      Brusnice často rodia už prvý rok po vysadení, ale významnejšie úrody prinášajú až v treťom roku. Zber úrody môžeme robiť ručne ( na malých plochách), ale na väčšej výmere použijeme hrebene používané na zber plodov čučoriedky obyčajnej. Pri odrodách, ktoré rodia dvakrát ročne je prvá úroda väčšinou zanedbateľná, významná je predovšetkým druhá - jesenná úroda. Zber prvej úrody je pri týchto odrodách problematický, keďže v tom istom období opakovane kvitnú a zber hrebeňmi tieto kvety a vyvíjajúce sa plody významne poškodzuje. Preto odporúčame robiť prvý zber ručne alebo prvú úrodu vôbec nezberať. Optimálnu zrelosť plodov brusnice zistíme podľa toho, že bobule v strapci sú rovnomerne vyfarbené na červeno, pričom výskyt bielo-červených a zelených bobúľ je minimálny. Prvá úroda dozrieva na Slovensku spravidla od polovice júla (nížinné oblasti) do 20. augusta ( horské oblasti). Druhá úroda dozrieva od polovice septembra do polovice októbra. Tieto orientačné termíny platia po nadmorskú výšku do 750 m.

Choroby a škodcovia

     Z chorôb sa v niektorých rokoch objavuje choroba spôsobujúca opad listov brusnice. Jej výskyt podporuje vlhké počasie na jeseň, mierne a vlhké zimy i vlhká jar. Ak sa choroba prejaví vo väčšom rozsahu, môžeme použiť fungicídy. Postrekujeme na jar od polovice apríla až do konca júna v 10 až 15 dňových intervaloch. Táto choroba nenapáda plody, ale významné poškodenie listovej plochy dokáže výrazne znížiť úrodu. Inými významnejšími chorobami a škodcami brusnica netrpí. Skúsenosti dokazujú, že v úrode prvého (letného) zberu je možný výskyt hniloby plodov, pri druhom jesennom zbere sa hniloba plodov takmer nevyskytuje. Zrelé plody vtáctvo poškodzuje len minimálne, rastliny a listy príležitostne ohrýza lesná zver i vtáctvo.

     Vo všeobecnosti môžeme brusnicu zaradiť medzi druhy málo citlivé na choroby a škodcov a možno ju pestovať bez problémov aj ekologicky.